Co pro tebe znamená být kapitánem slovenské reprezentace?
Znamená to pre mňa, že som ten tím joinul ako posledný. Napriek tomu som ale neoficiálnym kapitánom, lebo som bol na najviac lankách z toho tímu. Takže aj keď in-game nemám úplne najviac nahraté, tak ich viem previesť, aby sa tu nebáli a aby sa cítili čo najviac ako doma. Pre mňa to teda znamená nie úplne ich riadiť v tej hre, ale aby sa cítili dobre po vedľa toho.
Jakým způsobem byli vybíráni hráči do vaší reprezentace?
Hráči boli vybratí tak, že už vlastne mali zostavený tím a ja som v ňom nebol. Ten tím ale úplne nefungoval, respektíve sa asi necítili na to, že by mohli vyhrať na česko-slovenskej scéne, nieto na nejakej vyššej, tak ma oslovili. No a ja som si povedal, že keď môžem nastúpiť do práce 1. 10. alebo 1. 1., tak to posuniem a tie tri mesiace sa ešte budem hrávať. Šiel som do toho a skúsil som pomôcť čo najviac, ako som vedel.
Zahrál sis na takovém zahraničním turnaji poprvé? Jak to vnímáš oproti domácí scéně?
Áno, zahral. Vnímam to tak, že som to vždy chcel dosiahnuť, zahrať si mimo česko-slovenskou lanku. Ale neviem, nemôžem úplne povedať, že to bolo úplne z iného sveta, či už organizačne alebo herne. Vôbec som nemal ani stres z tých hier, v podstate väčší stres som mal, keď som hrával ako mladší niekde. Bolo to celkom také prirodzené, prišlo mi to fajn.
Když jsi viděl seznam účastníků, bral jsi konkurenci jako hodně silnou? Jaké byly vaše ambice?
Vnímal som ju takú, že som sa snažil chalanom povedať, že si to treba užiť, že úspech je už to, že sme tu. Nie v zmysle, že by sme mali všetko prehrať, ale skôr aby som v nich navodil nejaký ten pocit, že treba hrať uvoľnene. Myslím si, že keď sa povie tímu, že prišli sme sem pre medailu, tak väčšinou vtedy na tu medailu nedosiahne, nech má akékoľvek kvality. Ambície sme síce nejaké mali, ale nedávali sme ich úplne vzájomne a už vôbec nie verejne najavo.
Jádro týmu je kromě reprezentace i klasický tým, jak jste se teda připravovali?
Príprava bola ťažšia, pretože nedávno vyšiel patch. Keby sa to hralo na starom patchi, aj keď samozrejme boli všetky tímy vtedy lepšie, tak si myslím, že by sme mali lepšie výsledky. Bolo to ale zložitejšie hlavne kvôli tomu, že nebola v tíme nejaká prirodzená autorita, aj keď som spolu ešte s jedným spoluhráčom takí skúsenejší, tak tí mladší to úplne neprebrali. Ja, keď som bol v nejakom tíme ako mladší hráč, tak som automaticky bral kapitána a jeho slová ako sväté. Tu to tak úplne nefungovalo. Každý našiel svoje názory, čo je v jednom smere fajn, ale v druhom je dobré, keď sa berie, že či už je to správne alebo nesprávne, tak ho budeme nasledovať. Takže to sme úplne nemali a v tom krátkom čase, ktorý bol k dispozícii po patchi, tak nie je priestor, aby sa vyriešilo všetko. Tam musí prísť jedna taktika a všetci jej musí veriť. To u nás nebolo, takže aj kvôli tomu bol asi horší výsledok.
Jak moc velkou roli hrál formát turnaje, který vám příliš nepřál?
Ja som bol s tým formátom spokojný, pretože keď si vezmem formáty z iných hier, tak taká skupina, kde sú štyri tímy a jeden postupuje, by pre nás nebola fajn. Ako mohla by byť, keby sme mali veľké šťastie na los, ale inak nie. V tomto formáte som sa cítil dobre, pretože vždy, keď by sme sa dostali do záporného skóre, napríklad 0-1 nebo 1-2, tak by sme mali mať papierovo slabšieho súpera alebo nejakého z toho stredu. Tam sme sa cítili sebavedome, že vyhráme. Ten systém ale nebol úplne hraný tak, ako by mal byť, takže aj keď sme mali napríklad 1-2, tak sme hrali proti tímu, čo mal 2-1. Keď sme mali 1-1, tak sme hrali proti tímu, čo mal 2-0. Takže to nám úplne neprialo, ale nerád by som sa vyhováral na systém, to bol skôr konkrétne ten tím adminov, ktorí ten systém nevedel veľmi dodržiavať. Systém bol fajn a tímy mali veľa zápasov na to sa ukázať, ale v našom prípade to znamenalo, že sme mali troch súperov, ktorí vlastne skončili dvaja vo finále a Mexiko bolo tiež silné.
Co si z tohoto turnaje odnášíš jako největší zkušenost?
Keďže je posledný veľký patch nový, tak mi to určite otvorilo brány a myšlienky v tom, ako by sa dalo inak hrať, keďže každý to zatiaľ hrá tak, ako mu to príde najlepšie. Jeden tím potom zistí, že to nefunguje, a druhý, že funguje. Zistil som teda nejaké nové veci, ako by sa to dalo hrať. Určite inak ale aj skúsenosti, že som si zahral aj proti hráčom, ktorých inak nestretnem, pretože aj keď som niekedy hral tu Dotu na trochu vyššej úrovni, že som stretol dobrých hráčov, tak to boli väčšinou Európania. Teraz som sa teda stretol aj s hráčmi z iných regiónov, pretože každý región vníma tu hru nejak inak. V Európe máme nejakú metu a svoj spôsob, ako si hráči myslia, že to je najlepšie hrať. Napríklad Mexiko alebo juhovýchodná Ázia mali svoje videnie, takže bolo zaujímavé vidieť, ako oni ponímajú tú hru.
Měl jsi tu nějakého zahraničního hráče, na kterého ses osobně těšil?
Osobne úplne nie, aj keď tu bol s4, čo je asi najväčšia hviezda, keď vyhral The International. Sedel vedľa nás, hrali sme s nimi a bolo to krásne v tom, že tie linky – čo je taká fáza v Dote, kde sa asi najviac ukáže nejaký individuálny skill, lebo je to v každom patchi rovnaké, vždycky sa tam tí hráči stretnú – sme hrali celkom vyrovnane. Potom sa ale ukázala jeho veľkosť ako hráča, keď v tých kľúčových momentoch zahral dobre a v podstate rozhodol hru. Ale aj v tej hre proti nemu sme ako tím podali najlepší výkon. Nebolo to, že by sme sa zľakli, ale práve naopak.
Co říkáš na výkony české reprezentace? Vnímal jsi vzájemnou rivalitu, nebo spíše jako bratry?
Rivalitu som začal vnímať asi deň pred odjazdom, keď som so prečítal v rozhovore, že takéto tímy, ako sme my, porážajú do 20 minút, keď ja som si teda bol osobne istý, že by sme s nimi vyhrali. Viem, že individuálne sú lepší hráči, nejakými čísielkami, ale tie už sa veľakrát ukázali, že neplatia, a rozhodujú skúsenosti na lanke a to, ako kto sa nezľakne toho zápasu a vie, čo má v tej kľúčovej chvíli robiť. Veril som si na nich, takže to ma tak trochu vyburcovalo. Stále som dúfal, keď som si refreshol, akého máme ďalšieho súpera, že sa tam objaví tá Česká republika, ale neprišlo to. V podstate ale, keď hrali ten súboj o semifinále, tak som im fandil, lebo my už sme nemali šancu. Mali sme ťažkých súperov – nebudem sa na to vyhovárať, ale mali. Takže som im fandil, aby sa tam dostali, pretože chalanov samozrejme poznám a nech sa im darí, aj keď majú niekedy také vyjadrenia, s ktorými úplne nesúhlasím.
S klukama jste si zvládli zahrát i po skončení turnaje, byla to pro vás nějaká oddychovka?
No, k tomu sa rád vyjadrím. (smích) Väčšina hráčov už len prvý deň, keď boli nejaké problémy s herňou, tak boli takí, že sú unavení a že chcú ísť domov. Ja som v podstate vyrastal v herni, takže som ešte chalanom zo svojho tímu hovoril, že to je dobré, že sú nejaké prieťahy v turnaji, že pre nás to bude iba lepšie a budeme hrať iba lepšie, keď ostatný už sú skleslí, hlavne nech sa to dneska odohrá, že už určite neprehráme ani hru. Keď sa to ale preložilo, tak môj plán úplne nevyšiel. Na druhý deň sa to dohralo a všetci pozerali, kedy ide nejaký spoj, aby sa čo najskôr dostali na hotel. Ja hovorím, že čo budeme robiť na hoteli? Poďte sa hrať, keď máme zadarmo herňu, ktorá bola fakt parádna. Na Slovensku tiež rád chodím si zahrať do herne, aj keď už všetci radšej hrajú z domu, ale má svoje kúzlo hrať spolu fyzicky, nie len cez slúchadlá. Takže sme si vyskúšali kórejskú herňu a bolo to super.
Stihl sis v Jižní Koreji užít i něco jiné kromě herny, nebo ses soustředil vyloženě na hraní?
Dva dni som bol zavretý herni a až potom sme sa boli niekam pozrieť. Bolo to pekne, aj keď som to fotil viac menej ostatným ľuďom, než kvôli sebe, aby videli, aké to tu je. Ja úplne na tie pamiatky nie som, ale večer sa ideme pozrieť do klubu Oktagon, tak dúfam, že sa tam nebudú ľudia márovať a vraždiť. (smích) Ja som to nevyberal, nemal som na to čas, ale vraj by to mal byť jeden z najlepších klubov v Soule. Musím tam ísť s nejakým dress codom, tak dúfam, že prejdem.
Budete s týmem pokračovat po turnaji i nadále? Co případně chystáte?
U mňa osobne, keďže už mám nejaké svoje roky a chodím do práce, tak to závisí dosť na motivácii. Aj na tento turnaj som sa pripravoval viac menej kvôli tomu, že nejaký bude. Nie som taký, že by som to vôbec nehral, ale vždycky mám rád nejakú aspoň krátkodobú motiváciu, kvôli ktorej to hrám. Čo sa týka tímu, tak chalani určite budú hrať, lebo sú väčšinou mladší. Sme tam ale taký dvaja starší hráči a k tomu, aby sme to brali nejako vážnejšie, tak potrebujeme vidieť nejaký ciel. Ale myslím si, že tento rok by mal byť pomerne svieži, čo sa týka Doty, takže by malo byť, čo hrať, takže budeme hrať aj my.
