Jak sis vlastně našel cestu k CS:GO? A co tě přimělo se připojit k týmu Entropiq?
S CSkom som začal keď som mal asi deväť rokov, často som trávil čas u uja, s ktorým sme hrávali klasické oldschoolovky, ako GTA, Warcraft 3 a podobne, až sme jedného dňa narazili na Counter-Strike, vtedy ešte 1.6 a okamžite sme začali hrávať proti sebe 1v1. Čo sa Entropiqu týka, Martin Kabrhel sa pohrával s myšlienkou založenia esport tímu už dva roky dozadu, avšak vtedy sa riešili ďaleko prioritnejšie veci. V Entropiqu som od úplného začiatku a reálne som sa vyhýbal spoluprácam s inými domácimi organizáciami, nakoľko som veľmi dobre vedel, čo môže vyrásť, ak sa toho chopí Martin.
Pověz nám, jaké to je být trenérem? Jedná se o náročnou pozici?
Toto je veľmi individuálne – je veľa ľudí, ktorí by trénermi chceli byť, ale nemajú na to predpoklady. Najťažšia vec na tom byť tréner je vybudovať si rešpekt u hráčov, aby mali 100% dôveru v to, čo tréner rozpráva a vysvetľuje a kam ich smeruje. Myslím si, že zatiaľ sa to darí veľmi dobre, navyše by som povedal, že oproti ostatným domácim trénerom mám obrovský náskok vďaka tomu, že mám skvelé základy v športovej mentalite, nakoľko od 5 rokov som sa aktívne venoval športu a rovnako vďaka predchádzajúcej práci v Ematiqu chápem veľmi dobre pravdepodobnosti, čo sa snažím zúročiť v práci trénera a naučiť aj mojich hráčov. Občas to je ťažké, občas je to ľahšie, ale určite to robí človeka šťastnejším, keď vidí, ako sa jeho tímu darí a robí pokroky!
Sám jsi začínal jako profesionální hráč, co tě vedlo k tomu se stát trenérem?
Od 2016, kedy som mal prvú skúsenosť ako tréner, už nemám záujem byť profesionálny hráč – hoci je práca trénera podľa mňa často náročnejšia, nakoľko sa musím sústrediť na celý tím a nie len sám na seba. Čo sa hrania týka, je obrovský problém, ak človek vypadne z hráčskeho tempa na dlhší čas – už nikdy viac som nedokázal trénovať tak časté a náročné individuálne tréningy na aim a podobne, čo bola bežná praxe než som mal prvú prácu. Teraz to už nebolo na žiadnu diskusiu, som tréner a na niekoľko najbližších rokov to takto zrejme bude, kým opäť postúpim na nejakú inú pozíciu typu manažér alebo niečo iné.
V jakých týmech jsi tedy nabral trenérské zkušenosti?
Prešiel som si mnohými organizáciami na česko-slovenskej scéne. Ako tréner som začínal v eSube, nejaký čas som strávil v organizáciách Dark Tigers, Majestic Lions a Brute, posledný rok výhra MČR s tímom eXtatus, avšak vždy bola pre mňa prioritnejšia práca CS:GO analytika vo firme Ematiq, kde som nabral veľmi veľa skúsenosti, ktoré mi momentálne pomáhajú v Entropiqu.
Prozradíš nám, jak probíhají vaše tréninky? Připravuješ kluky na zápasy nějak speciálně?
Na domácej scéne sme zrejme prvý tím, ktorý sa na tréningy a prípravu na zápas snaží pozerať veľmi podobným štýlom, ako to funguje vo svete napríklad v NFL, ktorý považujem za veľmi profesionálny v každom ohľade. Tréningy sa snažíme robiť čo najviac rôznorodé. Občas máme denný tréning na 3 hodiny, občas na 12 – záleží od toho na čo presne má byť tréning zameraný a ďalších okolností. Momentálne je hlavnou prioritou mentálne nastavenie hráčov, čo je pre mňa úplný základ. Bez správne nastavenej hlavy sa tím nemá šancu dlhodobo posúvať dopredu.
Jsi se současnou sestavou spokojený, nebo bys něco změnil?
Určite je toho veľa, čo by sa dalo vytknúť a zmeniť, ale to je prirodzená vec v každom začínajúcom tíme. S touto zostavou som zatiaľ nadmieru spokojný a verím, že sa v budúcnosti nestane nič, čo by môj názor zmenilo. Hráči sú veľmi open-minded a coachable, čo je pre každého trénera ta najpodstatnejšia vec – aby sa s hráčmi dalo výborne pracovať. Aj za veľmi krátky čas vidím veľké pokroky, ktoré som nezažil v žiadnom doterajšom tíme.
Kdybys měl možnost na určitou dobu trénovat jakýkoliv evropský tým, který by sis vybral?
Nedokázal by som si zrejme vybrať jeden tím. Bol som fanúšik Virtus.pro, ale od ich rozpadu už nemám komu fandiť. Najradšej by som si prešiel viacero tímov naraz, aby som videl, ako tie tímy reálne fungujú a odpozeral nejaké pozitíva a zároveň si všimnúť, čo robia zle, prípradne napríklad čo im nabúrava psychiku. Inak som názoru, že u nás máme rovnako skvelých a talentovaných hráčov, ako sú vo zvyšku Európy, len sa zatiaľ nenašiel nikto, kto by s takými hráčmi vedel efektívne pracovať.
Když se na závěr přesuneme od týmů k hráčům, kdo je podle tebe úplná špička?
Pre mňa je to leckr – hlavne kvôli prístupu, aký hráč má. Už som sa naučil rozpoznávať hráčov na základe nejakého talentu a na základe toho, čo je hráč ochotný pre danú hru obetovať a tak ďalej. Michal tomu venuje vzásade kompletne celý svoj život, čo je presne in-game leader a kapitán, akého som do tímu potreboval a bez neho by podobný projekt nebol možný. V Európe samozrejme Zywoo a s1mple čo sa individuálnych výkonov týka, ale tam rovnako platí, že hráč môže mať talentu požehnane – ak nemá správny prístup, neuspeje.
